„Pali, som rada, že si tiež len človek.“
Toto mi povedala jedna z mojich skvelých klientiek a priznám sa, zamýšľal som sa nad tou vetou celý deň.
Aby som ti dal kontext.
V stredu ráno mávam takmer vždy svoj 2-hodinový bike tréning v kancli.
Je to masaker. Keď Peťo Sagan povedal, že na cyklistike nie je nič pekné, mal pravdu.
Je to čisté utrpenie, hlavne keď nie si vonku v prírode, ale ideš len kvôli kondičke a sile.
Tentokrát som išiel vysoké watty a viac než 5x som mal v hlave myšlienku, že sa na to vykašlem.
Nohy nikde. Energia žiadna. Spánok tiež nebol ideálny.
Ale nejakým zázrakom som to dokončil. A fakt som si buchol do hrude s hrdosťou, že som to nevzdal.
Ale keď sa vrátim k tomu, čo mi povedala klientka…
Začal som premýšľať: Ako vlastne pôsobím navonok?
Že mi všetko ide s ľahkosťou?
Že všetko je pre mňa komfortné?
Že ma ľudia vidia vyhrávať, ale nevidia tú drinu, pot a krv v tichu a samote?
Možno je čas začať hovoriť aj o tom, čo som posral.
Tých 1000 cold e-mailov v roku 2022, z ktorých som dostal 7 odpovedí a 1 stretko, ktoré aj tak nič neprinieslo.
To spamovanie na LinkedIne, keď som pozýval každého na discovery call s nádejou, že o mňa budú mať záujem.
Moja tvrdohľavosť že dokážem postaviť biznis sám bez pomoci ma stála viac ako 8 mesiacov.
Moja pýcha, že si nepotrebujem najať športového trénera a sám sa pripravím na maratón, kde som na 32. kilometri takmer zomrel (doslova).
Všetkých tých ľudí, ktorí si ma nevybrali. Ghostli ma. Alebo zrušili dohodnuté spolupráce.
Tie noci, keď som študoval, testoval, experimentoval a na druhý deň som bol nepoužiteľný.
Všetka tá fyzická bolesť ale aj mentálna kedy som mal pocit že celý svet ide proti mne…
Je toho veľa, o čom by som mohol písať.
Ale zatiaľ čo ty máš možno jeden nepodarený pokus…
… a trápiš sa ním celý týždeň vo svojej hlave, ja už mám za sebou desiatky hodín odmakaných.
Ďalší discovery call v kalendári. A zopár ponúk na stole u svojich vysnívaných klientov…
A nie, nechválim sa. Lebo o to tu nejde.
Chcem ti len pripomenúť jednu vec:
Som človek. Robím chyby. Robím ich veľa. Bolí ma to a častokrát trpím…
Ale nenechám, aby ma jedna či dve prehry zastavili.
Pretože šport ma naučil, že pred tým ako môžeš začať vyhrávať sa musíš naučit „učit z prehier“
A to je presne to, čo väčšina ľudí nedokáže a nerobí.
Motajú sa v kruhoch. Topia sa v strachu.
Hľadajú dôvody, prečo nie, namiesto spôsobov, ako áno.
Vyhýbajú sa zlyhaniam, bolesti a všetkému nepoznanému…
Daniel Kraft mi na začiatku podnikania povedal jednu vetu, ktorú si pamätám dodnes:
„Ak sa vydáš na túto podnikateľskú cestu, vždy to bude o tom, aby si podpísal ďalšieho klienta…“
A tá cesta nebude a nemusí byť príjemná…
Toto sa už nikdy nezmení.
Buď na to máš. Alebo sa choď radšej zamestnať.
A ja?
3 roky neskôr stále hrám túto istú hru.
Nie ako nesmrteľný.
Ale ako niekto, kto sa nevzdáva aj keď padne na hubu či ho to bolí do hĺbky kosti.
Finish line polovičný Iron Man: 5h 26min
Týmto ti prajem krásny víkend a skús sa zamyslieť ako začneš ten ďalší týždeň.
Či necháš každý nezdar aby ťa spomalil či zastavil.
Alebo začneš hrať svoj vlatný zápas sebavedomo a vždy na víťazstvo…
Vždy v tvojom rohu.
Pali „obyčajný smrteľník“ Lošonský
